"Tento výskum sa uskutočňuje spôsobom, ktorý študuje vzťahy
jednotlivých múrov, preto v styčných častiach stien realizujeme hĺbkové
sondy pod omietky a tieto ukazujú jednotlivé nadväznosti múrov," načrtol pre TASR stavebný historik Martin Bóna.
Spolu s kolegom Bóna v miestnosti v blízkosti štvrtého nádvoria zistili,
že bočné deliace steny tohto palácového traktu sú k obvodovému
hradobnému múru, teda najstaršiemu múru horného hradu, primknuté bez
previazania, druhotne, čiže patria k mladším konštrukciám. "Domnievame
sa preto, že tento palác vznikol v mladšom období ako vnútorná dvorová
prístavba. Samotný kameň nehovorí o tom, kedy bol uložený, ale podľa
kontextu s písomnými prameňmi, typológiou a vzťahov jednotlivých
datovaných štruktúr múrov predpokladáme, že najstarší hradobný múr patrí
ranogotickým konštrukciám z druhej polovice 13. storočia," priblížil Bóna.
Deliaci múr, vzhľadom na nález hrotitého portálu, radia odborníci podľa
neho do obdobia vrcholnej gotiky, teda počas 14. a začiatku 15.
storočia. Následne zachytili mladšiu úpravu v podobe rozšírenia
priestoru, ktorá pravdepodobne súvisí so záverom stredoveku, teda koncom
15. a začiatkom 16. storočia.
"Vedelo sa, že tento hrad má svoju bohatú stavebnú históriu, len
nebola možnosť realizovať hĺbkové výskumy, ktorými by sa zistili
možnosti pre datovanie jeho jednotlivých častí," skonštatoval odborník.
V archívnom krídle sa od roku 1995 podľa neho uskutočňoval archeologický
výskum, počas ktorého sa po prvý raz odkryli rozsiahlejšie stredoveké
konštrukcie z 13. a 14. storočia, ale i s mladšími prestavbami. "Táto
časť, ktorá sa teraz skúma, nebola doteraz bližšie datovaná. Na základe
portálov sa mohlo predpokladať, že má najneskôr renesančný alebo
barokový pôvod, o jej stredovekom pôvode sa doteraz nevedelo," dodal.
Miestnosť, v ktorej odborníci realizujú výskum, bude neskôr slúžiť na
účely expozície. Postupne sa presunú i do iných častí zámku podľa
požiadavky vedenia múzea.